Peugeot Traveller nielen dobre vyzerá – aj keď ide o subjektívne hodnotenie, tak nám tento názor určite v prevažnej miere potvrdíte, ale aj spĺňa široké požiadavky na takýto typ vozidla.

Peugeot Traveller je v ponuke v troch dĺžkových verziách L1 – 4606mm, L2 – 4956mm a L3 – 5308mm, pritom verzia L1 má rázvor 2925mm a verzia L2 a L3 rovnaký 3275mm. Všetky tri sú rovnaké na šírku a výšku. My sme mali na test strednú dĺžkovú verziu L2 s 8 miestnou kabínou (k dispozícii je vo viacerých variantách od 5 do 8 sedadiel).

Takto disponovaný Traveller ponúka dostatok miesta a pohodlia pre 8 osôb usedených v troch radoch sedadiel (usporiadanie 2+3+3) a zároveň ostáva ešte kufor pre prepravu batožiny. K celkovému pohodliu cestovania v kabíny prispieva v strope umiestnená klimatizácia/vyhrievanie a vlastné osvetlenie.

Na dĺžku je za 1,74 metra vysokou postavou usadenou za sebou voľnosť pre kolená v druhom rade 8,5cm a v treťom 8,5 cm. Hovoríme o variante keď je  3. rad sedadiel posunutý úplne vzadu, pričom aj v takomto usporiadaní ostáva  za 3. radom sedadiel v batožinovom priestore miesto pre niekoľko cestovných tašiek (viď. foto), mínusom v tomto usporiadaní  je fakt že kufor ostáva krátky, v dôsledku čoho už nepojme objemnejšiu batožinu – riešením je samozrejme posúvanie v pozdĺžnom smere alebo dokonca vybratie sedadiel, vďaka čomu môžete túto veľkosť zväčšovať.

Prístup do kufra je ľahký cez veľký vstupný otvor a nízku nakladaciu hranu. Dohora vyklápajúce sa kufrové dvere však nie sú najpraktickejšie – pri otváraní vyžadujú viac sily a veľký priestor  za autom. Tento handicap do určitej mieri, napríklad pri nakladaní malého nákupu, eliminuje malé výklopné kufrové okno.

Silnou stránkou testovaného modelu je variabilita. Sedadlá 2. a 3. radu  je možné posúvať  v celom rozsahu v spojených koľajniciach alebo vyberať ako dvojsedadlo a pravé samostatné sedadlo (manipulácia je jednouchá, rátať však treba s tým že sedadlá nie sú práve ľahké, čo je však normálne-priemerne zdatní chlapi si však poriadia s nimi v pohode). Sklápať operadlá je možné každé zvlášť, čo môžete využiť nielen na zväčšenie prepravného priestoru pre dlhšie predmety ale pokiaľ sedíte v krajných sedadlách aj ako stredovú lakťovú opierku. Pre tých čo majú viac malých deti poteší, že isofis je k dispozícii vzadu vo všetkých sedadlách.

Prijemne prekvapí komfort cestovania (na úrovni prémiového typu Mercedes-Benz V)- a to nielen vďaka nadpriemernej voľnosti v oblasti kolien a hlavy ale aj vďaka skvele zvládnutému posedu na primerane rozmerných (aj keď objemnejší už môžu vzadu frflať na šírku sedadiel) a prijemne mäkko čalúnených sedadlách.  Sedenie nie je tak vysoké ako býva obvykle pri takomto type vozidiel, pritom ale pasažieri nie sú vzadu „utopený“ a majú výhľad nielen do strán ale aj smerom dopredu, čo je fajn nakoľko veľa ľudí má rado keď ma prehlaď o samotnej situácii pred vozidlom. Taktiež k nadpriemernej úrovni komfortu cestovania prispieva nízky aerodynamický hluk, nízky prenos hluku od motora a odvaľujúcich sa kolies a komfortnejšie nastavenie podvozku filtrujúce veľmi dobre nerovnosti. 

V pozícii vodiča pochvala pokračuje – jednoducho nemáte pocit, že sedíte v „dodávke“ s príliš kolmo umiestneným volantom a príliš vysoko postaveným sedákom – čo bývalo obvyklé riešenie tohto typu vozidiel ale v ústretovo riešenom kokpite s vyššou pozíciou s veľmi dobrým výhľadom  na spôsob  vozidiel typu SUV. Pozitívny dojem dotvára dobrý výhľad a to nielen dopredu a do strán ale aj do predoboku cez relatívne masívny „A“ stĺpik. K úplnej spokojnosti nám však chýbali prehľadnejšie a širšie spätné zrkadlá. Tu by mal Peugeot pri prvom facelifte spraviť nápravu. Chýbala nám taktiež možnosť dokúpenia vyhrievaného predného skla, ktoré oceníte v rannom mrazivom počasí, keď sa nemusíte cez predok štverať na veľké čelné sklo a prehľadnejšie a širšie spätné zrkadlá.

Plusom je ergonomicky riešený kokpit s prehľadným ukazovateľmi (klasické analógové ciferníky rýchlomeru a otáčkomeru…) a ľahko dostupnými a logicky rozmiestnenými ovládačmi. Oceňujeme, že ovládanie neostáva v prevažnej miere na dotykový displej, tak ako pri väčšine ostatných Peugeotoch. Tu sú okolo 7“ displeja umiestnené klasické mechanické tlačidlá, dokonca klimatizácia ma vlastný panel s ovládačmi. Je to stále určite vhodnejšie riešenie ako chodiť do menu dotykového displeja a hľadať ikony zobrazujúce nastavenie teploty vetrania. Pri cúvaní príde vhod cúvacia kamera, ale je len s priemernou ostrosťou zobrazovania a pri jazde štandardne dodávaný head-up displej (zobrazovanie údajov na vysúvaciu doštičku).

Peugeot Traveller má v ponuke štyri pohonné jednotky – výhradne  turbodiesle 1,6 HDI kW a 70kW, 2,0 hdi 110kW a 2,0 hdi 130kW.  Základná motorizácia 1,6 HDI 70kW je spriahnutá výhradne so 5-st. manuálom, výkonnejšia 1,6 HDI 85kW so 6-st, so 6.st. manuálom a najvýkonnejšia 2,0 HDi 130kW  výhradne so 6.st. automatom (klasická).

My sme mali na test najvýkonnejšiu verziu 2,0 HDI s max. výkonom 130kW a s max. krútiacim momentom 440Nm/2000-2250Nm. Takto disponovaný Travaller dostáva na daný typ auta pochvalu za jazdné výkony a nízku spotrebu. K tomu prispieva aj skvele zladená 6.st. automatická prevodovka s pohonným ústrojenstvom. Ovládanie automatickej prevodovky s otočnou ovládačom je netradičné ale v praxi fuguje veľmi dobre. Prepínanie s pootočením z „P“ na „D“ či R  je ľahké, bez nejakej potreby si nato dlhšie zvykať.

Inak pozitívne  hodnotenie jazdných výkonov a spotreby nie je samozrejmosť, predsa len si treba uvedomiť, že sa motor musí popasovať s takmer 2 tony ťažkým vozidlom. Peugaot Travaller  však dokáže aj pri zaťažení s viacčlennou posádkou v prípade potreby slušne zrýchliť a výrazne uháňať ďaleko za povolenou rýchlosťou 130 km/h aj v kopcovitejšom profile vozovky. Počas testu sme spotrebovávali 7,7 litra na 100 km (napríklad Hyundai H 1 2,5 CRDi 8,8l/100km), v meste 8,9 l, pri 90 km/h 6,1 l, pri 130 km/h 8,5 l/100 km.

S autom sa veľmi dobre jazdí, na daný typ auta (vyššie ťažisko, väčšie rozmery)  je nadpriemerne ľahko ovládateľne a stabilné – dokonca môžeme povedať, že sme si šoférovanie užívali a aj pri jazde na „prázdno“ sme nepociťovali odskakovanie zadnej nápravy na nerovnostiach či obmedzený komfort pruženia (tlmiče s variabilným odpružením v závislosti na zaťažení). Pokiaľ ste nepotrebovali sa otáčať či parkovať (polomer otáčania 13 metrov – čo je už dosť), tak ste mali pocit, že jazdite s bežne veľkým autom. Viac  nájdete vo februárovom časopise AUTOTEST.

Reklama