Test: Hyundai Tucson 1,6 T-GDi 4×4

Hyundai Tucson je v ponuke už nejak ten rôčik, aj keď striedavo pod dvomi názvami. Raz ako Tucson, potom ako ix35 a teraz opäť pod rovnakým názvom Tucson (pozn. – aj keď na iných trhoch bol predávaný stále pod názvom Tucson).

Test: Hyundai Tucson 1,6 T-GDi 4×4 - Kórejský krásavec

1 z 11

Hyundai Tucson vypadá vizuálne veľmi dobre – podľa nášho subjektívneho hľadiska patrí v tomto segmente k favoritom v tomto hodnotení. Hlavne v testovanej verzii s veľkými 19“ zliatinovými kolesami a v efektnej červenej metalíze vyzerá tak, že by sa zaň nemusel hanbiť ani majiteľ preferujúci prémiový segment. Dizajnéri vsadili v prednej časti na jednoduché línie a hranaté tvary s dominujúcim grilom pripomínajúcim silne vozidlá z Ingolstadtu a v zadnej ponechali vlnenie tak typické pre modely značky Hyundai.

Interiér, resp. prístrojový panel, vsadil na striedmejšie a jednoduchšie tvary ako pri predchodcovi. Pre niekoho to môže byt krok späť, hlavne tým, ktorým vyhovuje tvarovo extravagantnejší prístrojový panel. Podľa nás však nemusí byť vyšperkovaný prístrojový panel vizuálne príťažlivejší – ako sa vraví „v jednoduchosti je krása“ – tu to podľa nás určite platí. Samozrejme, všetko je vec vkusu, ale väčšina nám dá za pravdu, že čisté línie, relatívne jednoduché pravidelne tvary a dojem kvality (aj keď po podrobnejšom preskúmaní s prekvapujúcou porciou tvrdých plastov) nezadávajú na kritiku, ale skôr na pochvalu. To platí aj pre veľmi dobrú ergonómiu a ľahkú obsluhu – logicky rozmiestnené ovládače a ľahko čitateľné ukazovatele, mäkký chod ovládačov pripomínajúci prémiové modely, prehľadnú grafiku a promptnú odozvu 8“ dotykového displeja (štandardne od výbavy Style).

Porovnanie s konkurenciou nájdete tu⇐

K pozitívnemu hodnoteniu interiéru a komfortu cestovania prispieva taktiež vzdušná a priestranná kabína, pohodlné sedadlá s optimálne riešeným posedom vpredu či vzadu – hlavne zadní pasažieri ocenia hlbší posed s výbornou oporu pre stehná a polohovateľné operadlá. To stále nie je samozrejmosť. Aj keď tu by sme vzhľadom na atraktívny červený lak karosérie volili na sedadlá skôr červenú kožu ako textilný poťah prešívaný modrým lemovaním. Samozrejme, že to nie je zadarmo, kožené červené poťahy sedadiel dostanete ako voliteľnú výbavu za 1.300 € – čo nie je málo, ale celkový kvalitatívny a vizuálny dojem sa dostane na luxusnejšiu úroveň.

Pre batožinu je k dispozícii v 5-miestnom prevedení konkurencieschopný objem kufra 513 litrov, resp. s rezervou 488 litrov (Ford Kuga 456 litrov, VW Tiguan 570-615 litrov). Po sklopení zadných sadiel dostanete ložný priestor až s objemom 1503 litrov a s rovnou plochou. Mínusom je pomerne vysoká nakladacia hrana 740 mm (Honda CRV 665 mm, Ford Kuga 720 mm) a absencia otvoru v zadných operadlách pre lyže alebo prepravu dlhších predmetov.

Poďme však k hodnoteniu jazdných vlastností a jazdných výkonov, resp. hodnoteniu charakteru podvozku a pohonnej jednotky. Testovacími jazdami sme podrobili Tucson poháňaný na všetky štyri kolesá (100:0, 50:50), benzínovým turbomotorom 1,6 T-GDI DCT spolupracujúci bez výčitiek so 7-st. dvojspojkovým automatom (v režime Sport reaguje promptne ale plynule). Za jazdné výkony dostáva od nás absolutórium – jeho ťah od spodných otáčok neostáva len v striedmom pásme, ale a aj za hranicou 4000 otáčok poháňa s prekvapujúcou chuťou 1529 kilogramov ťažký Hyundai promptne dopredu. Za to si však zapýta pomerne veľkú porciu paliva – aj cez 10 litrov/100 km. My sme počas testu spotrebovali 9,2 l/100 km. Povedať však treba, že sa dá s ním jazdiť aj relatívne úsporne – to však musíte využívať v bežnej premávke jeho pružnosť a zbytočne ho nepreháňať štýlom jazdy brzda-plyn. Napr. pri ustálenej rýchlosti 90 km/h mu stačí 5,5 litrov/100 km, pri 130 km/h 8,7 litrov/100 km – čo sú na takýto typ motora priaznivé hodnoty. V meste však rátajte cez 10 litrov/100 km. Pokiaľ však nenajazdíte státisíce kilometrov, tak nad dieselom ani neuvažujte. Turbobenzín 1,6 T-GDI DCT presviedča jazdnými výkonmi, ale hlavne kultúrou chodu motora – na voľnobeh takmer bezhlučným chovaním bez rezonancie vytvára atmosféru v kabíne u dieselov po naštartovaní nepoznanú. Skrátka, keď presadnete z dieselovej do benzínovej a naštartujete, ako by ste presadli do úplne iných vozidiel. Pritom za 2,0 CRDi STYLE dáte o 3.000 € viac, jeho jazdné výkony však zaostávajú za 1,6 T-GDI DCT. Porovnateľne výkonný 2,0 CRDi je v ponuke len v najbohatšej výbave Premium, čo sa však odrazí na cene o 5.300 € vyššej.

Príjemným prekvapením bol jazdný prejav – potešilo nás, že naladenie podvozku do veľkej miery zvláda nároky na športovejšiu jazdu a zároveň aj komfort pruženia – a to platí aj pre verziu obutú do 19“ pneumatík. Klobúk dole! S vozidlom sa aj napriek vyššej stavbe veľmi dobre jazdí – riadenie (pokiaľ sa vám zdá preposilované, tak je možnosť stuhnutia v móde Sport) s relatívne strmým chodom, stabilný charakter podvozku a pohon 4×4 (prednostne s predným náhonom, 100:0, 50:50) umožňovali prejazd aj prudších otáčok bez toho, aby k slovu prichádzal el. stabilizačný systém (ten je možné aj deaktivovať stlačením tlačidla). Tu by sme chceli oceniť fakt, že testovaný Tucson sa nedal rozhádzať pri jazde v zákrutách a ani na hrboľatom a nerovnom povrchu. V teréne to už však nie je tak slávne – jeho prejazd je limitovaný malou svetlou výškou 165 mm, resp. offraodvými parametrami, aj keď pohon 4×4 s možnosťou uzamknúť rozdelenie sily na obe nápravy v pomere 50:50 je v sťažených podmienkach vítaná pomôcka.

Celkový pozitívny dojem dotvárala bohatá výbava, kde nechýbal rad bezpečnostných systémov, napríklad udržiavanie v jazdných pruhoch, varovanie pred zrážkou (do 80 km/h sa snaží plným brzdným účinkom auto úplne zastaviť), „samostatné“ parkovanie s parkovacím asistentom, či upozornenie vodiča pri cúvaní z parkovacieho miesta na kolmo sa približujúce auto.

VÝSLEDNÉ HODNOTENIE – 8/10