Honda CR-V je v ponuke už 18 rokov. Aktuálna štvrtá generácia prešla modernizáciou, ktorá zasiahla nielen vzhľad vozidla, ale aj ponuku agregátov.
V rámci faceliftu došlo k prepracovaniu exteriéru – prednej masky, nárazníka a svetlometov – na prvý pohlaď je napr. vidieť, že už nemá guľaté hmlovky (viď foto). V interiéri prebehli len malé zmeny, až na nové multimediálne rozhranie s operačným systémom Android, platí to, čo sme napísali v teste pri verzii 2,2i-DTEC, resp. slabšej 1.6 i-DTEC. Z pohľadu kvality spracovania a použitých materiálov, ergonómie vodičového pracoviska, pohodlných a rozmerných sedadiel s výrazne bočným vedením, rozmerov priestrannej kabíny a voľnosti pre chodidlá vzadu na rovnej podlahe, pozitívne hodnotenie pokračuje. Aj tu sa však nájde priestor na kritiku. Na pohľad nadpriemerne veľký interiér na šírku vzadu pre dvoch pasažierov bohato stačí, ale prekvapujúco pre troch už môže byť miesta pomenej. Konkurencia je na tom lepšie. Ako je to možné? No, tvarovanie a výplň dverí nezasahuje tak do kabíny a nezužuje inak priestrannú kabínu a uvedenú voľnosť v bokoch na šírku, ako v prípade Hondy CR-V zo šírky 1460 mm na 1310 mm. Čo je už pomaly na úrovni „malých áut“.
Ďalej je nepochopiteľné, prečo Honda upustila pri 4 generácii (facelift na tom nič nezmenil) od posuvných zadných sedadiel (ostala len pri polohovaní operadiel) a trojdielneho sklápania (ostala pri dvojdielnom), čo zmenšuje variabilitu prepravy osôb a batožiny – taký Nissan X-Trail to má stále k dispozícii. Naopak, plusom je pri nakladaní batožiny nižšia nakladacia hrana (ako Santa Fe) a veľký vstupný otvor do batožinového priestoru. Vyššie postavy by však kvitovali pod väčším uhlom otváranie kufrových dverí. Nezanedbateľné pozitívum je el. otváranie dverí, poviete si – o čom tu hovoríme? V porovnaní s viacerými konkurentmi el. ovládanie s dverami nebojuje „polhodinu“, pri manuálnom zatváraní sa neprieči a nechá sa v pohode rýchlejšie zavrieť, čo stále nie je samozrejmosť u viacerých konkurentov. V základnom 5-miestnom prevedení zhltne vďaka veľkému objemu kufra veľkú porciu batožiny. Samozrejme, pokiaľ potrebujete ešte viac priestoru na prepravu batožiny, tak jednoducho sklopíte aj priestor kufra potiahnutím páčky, tým sa sklopia zadné operadlá na sedáky alebo vyklopíte sedáky a preklopíte operadlá na sedáky, čím dostanete úctyhodný batožinový priestor 589 litrov s rovnou podlahou.
Honda CR-V mala vo verzii pred faceliftom v ponuke dva dieselové agregáty: 2,2i – DTEC ako štvorkolka 4×4 a 1,6i – DTEC 88kW ako dvojkolka 4×2. V rámci faceliftu došlo nielen k zmene vizáže a obohateniu nových prvkov výbavy (multimediálny systém Google s MirrorLinkom, nový adaptívny tempomat, full LED svetlá…), ale aj nahradeniu agregátu 2,2-DTEC výkonejšou verziou 1,6i-DTEC podporenú dvomi turbodúchadlami (výkonnejšia verzia s max. výkonom 160k(118kW)/4000 ot.min-1 a max. krútiacim momentom 350Nm/2000 ot. min-1) a zaradeniu 9-st. automatu. Poznámka pre tých, čo ťahajú za sebou brzdený príves – v porovnaní s 9-st. automatom s manuálnou prevodovkou zvládne Honda CR-V o pol tony naviac – t. j. 2 tony. Slabšia verzia 1,6i DTEC 120k/88kW je dodávaná výhradne s pohonon 4×2 a výkonnejšia s pohonom 4×4, spriahnuté sú so 6-st. manuálom, resp. výkonnejšia motorizácia je v ponuke aj s 9-st. automatom. My sme preverili počas testovacích jázd výkonnejšiu verziu so 6-st. manuálom. Čo na daný typ motora povedať? Pri priamom porovnaní jazdných výkonov s 2,2 i-DTEC nemusíte mať obavy, že zaostáva v rozsahu využiteľných otáčok, resp. absencii ťažnej sily, čo je neraz achillovou pätou pre downsizingové agregáty – tu je nápomocná dvojica turbodúchadiel. Naopak, plusom je nižšia spotreba a menšia záťaž prednej nápravy, nakoľko uvedený agregát je ľahší, čo má pozitívny vplyv nielen na jazdné výkony, ale aj na jazdný prejav (menšia miera nedočkavosti a lepšia ovládateľnosť). Honda CR-V s maloobjemovým turbodieselom 1,6 i-DTEC je aj napriek relatívne vyššej pohotovostnej hmotnosti vozidla (cca 1700 kg) dostatočne živá, už od cca 1500 otáčok ide ľahko za plynom, de facto od tejto hranice v celom rozsahu otáčok. Z 0-100 km/h zrýchli za 9,5 sekundy, jeho dobrú dynamiku tlmí zelené tlačidlo ECON, ktoré síce zhoršuje jazdné výkony, ale naopak, zlepšuje už aj tak vzhľadom na jazdné výkony nízku spotrebu (mix 6,4 l/100 km, mesto 6,5 l/100 km, pri 130 km/h 6,3 l/100 km, pri 90 km/h 5,0 l/100 km), aj keď udávané optimistické údaje – mix 4,9 l/100 km – nedosahuje. V spolupráci s vhodne odstupňovanou 6-st. manuálnou prevodovkou dokážete využívať pružný charakter motora a jazdiť vo veľkom rozsahu otáčok bez potreby radenia, čo taktiež prispieva nielen ku komfortu šoférovania bez nutnosti častého radenia, ale aj ku spomínanej nízkej spotrebe.
Pri porovnaní s konkurenčnými modelmi (Hyundai i35 1,6 TDI 100kW, KIA Sportage 1,6 TDI 100kW sa však radia dĺžkou karosérie skôr k menším modelom SUV, ako je Honda CR-V) v pomyselných pretekoch jazdných výkonov a spotreby ukazuje chrbát, hlavne v disciplíne pomer jazdných výkonov a spotreby len ťažko nájde vyrovnaného konkurenta. Mazda CX-5 2,2, VW Tiguan 2,0, Renault Koleos, ignorujú dowsizing v dieselovej motorizácii a zostávajú pri 2,0-, resp. 2,2-litrových turbodieseloch. Ďalej v pozícii vodiča oceníte ľahké, ale nie preposilované riadenie, presné a krátke radenie radiacou pákou hneď po ruke, veľmi dobrú ovládateľnosť a pri parkovacích manévroch na daný typ auta prekvapivo dobrú obratnosť a malý raid kolies (parkovaniu napomáhajú parkovacie senzory a parkovacia kamera). Na ceste sa prezentuje stabilným a bezpečným chovaním pripomínajúcim správaním skôr combi ako SUV. Za to však môže relat. pevne vyladený podvozok, ktorý poskytuje slušnú porciu stability na pevnej vozovke. V porovnaní s verziou 2,2-DTEC nám však pripadal pocitovo o niečo komfortnejší s lepšou absorpciou nerovností, čo poteší nielen na našich nekvalitných cestách ale aj pri prípadnom výjazde mimo pevnú vozovku s využitím pohonu 4×4.
Ešte na záver spomenieme, že testovaný model bol vybavený bezpečnostným balíkom Honda SENSING, ktorého súčasťou je systém pre zmiernenie následkov nehody (CMBS) neustále monitorujúci auto pred vami a v prípade, že vyhodnotí, že sa približujete príliš rýchlo, tak zapracuje v troch fázach – najprv na prístrojovke na výstrahu zabliká a zapípa, v ďalšej fáze zamyká pásmi a vtretej „dupne“ na brzdy a pevne pritiahne pásy, pokiaľ to vyhodnotí ako riziko zrážky. Inak, až na základnú úroveň výbavy, je CR-V vybavený štandardne 7-palcovou dotykovou obrazovkou s multimediálnym systémom Honda CONNECT (audio, navigácia a telefón). Ovládanie a zasadenie do prístrojového panela však nie je úplne optimálne – grafika by mohla byt prehľadnejšia a obrazovka lepšie zakomponovaná. Skrátka dotyková obrazovka pôsobí akoby nebola originál, ale akoby bola dokúpená.
Technické info, ceny, konkurenciu a plusy & mínusy nájdete TU!
